V leteckom priemysle sa termín Irradiator (žiariaci, vyžarovací) odvoláva na špeciálne zariadenie alebo systém, ktorý sa používa na ožarovanie alebo vyžarovanie energie vo forme elektromagnetického žiarenia alebo častíc. Tento výraz sa často používa v súvislosti s rôznymi technickými procesmi a prístrojmi v leteckej technológii, ktoré vyžarujú alebo sú schopné generovať žiarenie na určité účely.
Jedným z kľúčových použití irradiačných systémov v leteckom priemysle je v oblasti bezpečnostnej kontroly a detekcie. Irradiátory sa používajú na vyžarovanie žiarenia na objekty alebo látky s cieľom získať informácie o ich zložení, štruktúre alebo prítomnosti nebezpečných látok. Tento proces, známy ako rádiografická inspekcia, je neoceniteľný pri kontrole nákladu, zabezpečovaní bezpečnosti pasažierov a ďalších bezpečnostných aspektoch leteckej prevádzky.
Okrem bezpečnostných aplikácií sa irradiačné technológie používajú aj pri výskume a vývoji v leteckej a astronautickej vede. Výskumníci môžu využívať irradiačné zariadenia na simuláciu podmienok vesmíru alebo na testovanie materiálov a elektroniky, ktoré budú vystavené extrémnym podmienkam počas letu.
V leteckých laboratóriách a vývojových centrách môžu irradiačné komory slúžiť na testovanie odolnosti komponentov voči žiareniu, čo je kritický aspekt pri návrhu a vývoji leteckých systémov, ktoré budú prevádzkované v prostredí s vysokou úrovňou žiarenia, napríklad vo vesmíre alebo vo výškovej leteckej prevádzke.
Celkovo môžeme povedať, že irradiačné technológie v leteckom priemysle predstavujú nevyhnutný nástroj pre bezpečnosť, výskum a vývoj. Ich schopnosť vyžarovať žiarenie a analyzovať materiály a štruktúry je dôležitá pre zabezpečenie bezpečnosti letu, zlepšenie leteckých technológií a v konečnom dôsledku aj pre podporu pokroku v leteckom priemysle.