Rádiolokácia, známa aj ako radiolokačný systém alebo radar, je technológia založená na využívaní rádiových vĺn na detekciu, identifikáciu, sledovanie a meranie vzdialenosti, smeru a rýchlosti objektov v okolitom prostredí. V leteckom kontexte je rádiolokácia kľúčovým prvkom v navigačných systémoch, umožňujúcich pilotom a leteckým dispečerom bezpečné a presné určovanie polohy lietadiel vo vzdušnom priestore.
Radiolokačné systémy fungujú tým, že vysielač vysiela rádiové signály do okolia. Tieto signály sa odraziavajú od objektov vo vzduchu a sú zachytené prijímačom. Na základe času, ktorý trvá, kým sa signál vráti k prijímaču, a rýchlosti šírenia rádiových vĺn, je možné vypočítať vzdialenosť medzi radarom a objektom. Rádiolokácia tiež umožňuje určiť smer, z ktorého objekt prichádza, a jeho rýchlosť pohybu.
V leteckej doprave sa rádiolokácia používa na rôzne účely, vrátane sledovania letov, navigácie, pristávania a bezpečnostných operácií. Existujú rôzne druhy rádiolokačných systémov, ako napríklad primárne radary, ktoré využívajú len vysielač, a sekundárne radary, ktoré využívajú kombináciu vysielača a identifikačného odpovedníka na palube lietadla (transpondéra) na presnejšie identifikovanie a sledovanie lietadiel.
Rádiolokačné systémy sú nevyhnutné pre riadenie letovej prevádzky a zabezpečujú bezpečné oddelenie lietadiel vo vzdušnom priestore. Ich spoľahlivosť a presnosť sú kritické pre prevádzku na letiskách, vzdušných koridoroch a pri medzinárodných letoch. Využívajú sa nielen v civilnej letectve, ale aj v armádnej a bezpečnostnej oblasti pre monitorovanie a obranu vzdušného priestoru krajín.
Vo svete leteckej technológie je rádiolokácia neustále rozvíjaná, pričom nové technologické inovácie zvyšujú jej presnosť, spoľahlivosť a efektívnosť. V dnešnej modernej leteckej doprave je rádiolokácia základným stavebným kameňom, ktorý umožňuje bezpečný a plynulý pohyb lietadiel na oblohe.