Neradarový rozstup, v anglickom jazyku známy ako Non-radar separation, predstavuje špecifický koncept v leteckej doprave, ktorý sa využíva v situáciách, kde dostupné informácie o polohách lietadiel nie sú získavané pomocou radarových systémov. Radarový rozstup je bežne používaný na sledovanie polohy a pohybu lietadiel na leteckých displejoch, avšak existujú situácie, kedy sa táto metóda nemôže uplatniť.
V prípade neradarového rozstupu sa informácie o polohe lietadiel získavajú z alternatívnych zdrojov, ktoré nemusia byť tak presné alebo okamžité ako dáta z radarových systémov. To zahŕňa používanie komunikačných systémov, ktoré umožňujú lietadlám hlásiť svoju presnú polohu a ďalšie relevantné údaje riadiacej letovej prevádzky. Tieto informácie môžu obsahovať geografické súradnice, nadmorskú výšku, smer letu a ďalšie údaje potrebné na zachovanie bezpečnej vzdialenosti medzi lietadlami.
Neradarový rozstup je dôležitý v situáciách, keď je radarový systém nedostupný alebo nepraktický na použitie. To sa môže stať v odľahlých oblastiach, nad oceánmi alebo v oblastiach s obmedzeným pokrytím radarových signálov. V takýchto prípadoch musia letecké prevádzkové služby spoliehať na komunikačné dáta od pilotov na udržanie bezpečného odstupu medzi lietadlami.
Bezpečnosť v leteckej doprave je vždy na prvom mieste, a preto je dôležité, aby letecké prevádzkové služby mali k dispozícii spoľahlivé metódy neradarového rozstupu a v prípade potreby využili alternatívne zdroje informácií o polohe lietadiel na oblohe.
Rozstup používaný vtedy, keď informácie o polohách lietadiel sú odvodené z iných zdrojov ako z radaru.