Mnohé nehody a katastrofy na letiskách s väčšou prevádzkou boli zapríčinené turbulenciou v úplave aj napriek množstvu všeobecne známych štúdií a upozornení. Aj keď sa tieto nehody stávajú hlavne ľahkým letúnom, vrtuľník je tiež zraniteľný, ak sa dostane do úplavu iného lietadla. úplav vytvorený nosnými plochami je úmerný vztlaku, vytvorenému týmito plochami a uhlu nábehu. Pomer hmotnosti lietadla a veľkosti nosných plôch má tiež vplyv na vytvorený vír. Ťažké lietadlá s malými krídlami (veľké plošné zaťaženie) budú vytvárať intenzívnejšie víry. Čím dlhšie a širšie sú nosné plochy lietadla, tým väčší bude priestor zasiahnutý vírmi.
Rovnaký princíp platí aj pre vrtuľníky. Rotor vrtuľníka zanecháva rovnaké vzdušné víry ako pevné krídla a čím väčšia je hmotnosť vrtuľníka, tým sú intenzívnejšie. Rýchlosť vplýva na vzdušné víry opačne. Čím pomalšie lietadlo letí, tým intenzívnejší vír vytvára. Preto sa najintenzívnejšie víry tvoria pri vzlete a pristátí.
Vzdušné víry majú sklon klesať pod lietadlo, ktoré ich vytvára a rozširovať sa do strán. Vietor zapríčiňuje posun vírov v jeho smere, ich pomalý rozpad pri slabom vetre a rýchly rozpad pri silnom vetre. Pamätajte si, že smer pohybu vírov sa nedá vždy presne predpokladať.
Aby sa pilot vyhol turbulencii v úplave, mal by si zvoliť vzletovú alebo zostupovú rovinu nad vzletovou alebo zostupovou rovinou iného, väčšieho lietadla. Tiež by sa mal vyhnúť preletom cez vzletové alebo pristávacie dráhy iných väčších lietadiel. Veľmi nebezpečné je, ak si sami vletíte do svojho vlastného rotorového víru. Toto môže nastať, ak budete vykonávať zákrutu na veľmi malom polomere otáčania a dráha vášho letu bude pokračovať v miestach, kadiaľ ste leteli pred malou chvíľkou. Pri určitej konfigurácii letu môže dôjsť aj k pádu vrtuľníka.