Autogíra, známa tiež ako vírnik alebo gyroplán, je špecifický typ rotorového lietadla, ktoré je ťažšie ako vzduch a schopné letieť pôsobením aerodynamických síl. Je charakteristická jedným alebo viacerými nepoháňanými nosnými rotoroch so zvislými osami. Autogíra je v podstate obdobou vrtuľníka, ale s dôležitými rozdielmi vo svojej konštrukcii a letových vlastnostiach.
Hlavným rozdielom medzi autogírou a vrtuľníkom je, že rotor autogíry nie je poháňaný. Namiesto toho sa rotor točí pôsobením aerodynamických síl počas dopredného letu. Autogíra potrebuje určitý rozbeh na vzletovej dráhe na to, aby začala rotovať a následne sa vznesie do vzduchu. Na rozdiel od vrtuľníka však nemá schopnosť štartovať vertikálne.
Autogíra je schopná dosahovať rýchlosti okolo 160 km/h, čo ju robí vhodnou pre rôzne aplikácie, vrátane športového lietania. Je často využívaná v pilotných školách na výcvik študentov pilotov. Jej jedinečné letové vlastnosti a schopnosť vertikálneho zostupu robia z autogíry atraktívnu voľbu pre nadšencov športového lietania.
V súhrne možno povedať, že autogíra predstavuje zaujímavú kombináciu medzi pevnými krídlami a rotorovými lietadlami, čo ju robí unikátnym a atraktívnym typom lietadla pre pilotov a nadšencov leteckých športov.
Autogíra je rotorové lietadlo ťažšie ako vzduch schopné letieť pôsobením aerodynamických síl, ktoré vznikajú na jednom alebo na viacerých nepoháňaných nosných rotoroch v podstate so zvislými osami. Autogíra (vírnik) je obdobou vrtuľníka. Rotor vírnika nie je poháňaný a roztáča sa pôsobením aerodynamických síl pri doprednom lete. Vírnik potrebuje na vzlietnutie istý rozbeh po dráhe a na rozdiel od vrtuľníka nemôže odštartovať zvislo.
Autogíra alebo vírnik má rotor bez pohonu. Keď stroj, poháňaný zadnou vrtuľou naberá rýchlosť na vzletovej dráhe, okolitý vzduch začne roztáčať rotor a autogíra sa vznesie do vzduchu. Môže dosahovať rýchlosť okolo 160 km/h. Svoje uplatnenie nachádza v športovom lietaní.