Prílet k ploche vykonajte vo výške 150 m. Po vyhliadnutí plochy si zistite smer a rýchlosť vetra podľa stromov, porastov, komínov, vodných plôch a podobne. Podľa vetra rozhodnite o voľbe smeru priblíženia a o zmysle okruhu. Okruh je vhodné vykonávať tak, aby bol stále v dohľade pilota. Keď máte vybratú plochu a tiež zvolený smer príletu, odletíte do polohy pomyslenej tretej okruhovej zákruty a po ukončení štvrtej zákruty pokračujete v priblížení. Nevykonáte úplné pristátie, ale prielet ponad plochu tak, aby ste dobre videli na zvolené miesto a priestor priblíženia a odletu. Prielet vykonáte vo výške minimálne 20 m nad najvyššími prekážkami na rýchlosti 60 km/hod. Potom pokračujete v stúpaní do okruhovej výšky 150 m. Okruh je vhodný v tvare dostihovej dráhy, aby nebol veľmi široký a aby sa pilot veľmi nevzdiaľoval od zvolenej plochy. Po preletení okruhu vykonáte ďalšie priblíženie k ploche. Postupne znižujete výšku a rýchlosť. Pri podozrení na možný nedostatok výkonu pri pristátí, vykonáte kontrolné zavisenie vo voľnom ovzduší. Po kontrole prístrojov zhodnotíte výkon potrebný pre vzlet a rozhodnete o pokračovaní na pristátie, či prerušení manévru. Ak pokračujete na pristátie, prekážky musíte preletieť vo výške minimálne 10 m nad nimi. Pred pristátím overíte ešte raz vhodnosť plochy pre pristátie ako z hľadiska sklonu, tak aj tvrdosti (pozor na bažiny) a členitosti. Pozor na nerovnosti terénu, hrozí poškodenie chvostového rotora. Po dotyku vrtuľníka so zemou je vhodné podržať vrtuľník na kolektíve do doby, pokiaľ sa bezpečne nepresvedčíte, že plocha je vhodná pre pristátie. Odlet z plochy vykonajte normálnym spôsobom alebo jednou z ďalej popísaných techník. Po stúpaní a bezpečnom preletení prekážok môžete zatočiť vrtuľníkom do požadovaného smeru pre odlet od plochy. Pri lietaní v malých výškach sa môžete stretnúť s rôznymi problémami a s prekážkami.
Plochy obmedzených rozmerov
