Zákruta

Zákruta je základný manéver pre zmenu smeru letu vrtuľníka. Presná vodorovná zákruta môže byť definovaná ako zmena smeru, uhla náklonu a rýchlosti bez sklzu a výklzu. Pre správnu zákrutu musíte skoordinovať cykliku, nožné riadenie a kolektív, pokiaľ nie je dosiahnutý požadovaný uhol náklonu.

Cieľom náklonu počas zákruty je nachýliť výslednicu vztlaku tak, aby okrem udržovania vrtuľníka vo vzduchu vyvolal aj dostredivú silu smerom do stredu zákruty, ktorá eliminuje odstredivú silu, snažiacu sa ťahať vrtuľník smerom von od stredu zákruty. V horizontálnej zákrute musí byť dostatočný vztlak pre udržanie vrtuľníka vo vzduchu a pre vyvolanie potrebnej dostredivej sily. Preto výkon motora v zákrute musí byť väčší, ako v horizontálnom lete. Tento prídavný vztlak sa dá získať zvýšením výkonu motora, alebo obetovaním časti rýchlosti na udržanie pôvodnej výšky.

Zákruty rozdeľujeme do troch skupín:

• 1. mierne – s náklonom do l5^o
• 2. stredné – s náklonom l5 – 30^o
• 3. ostré – s náklonom nad 30^o

Okrem horizontálnych zákrut existujú tiež:

• 1. stúpavé – normálne vykonávané pri uhle náklonu do l5^o
• 2. klesavé – môžu byť mierne, stredné aj ostré.

Nižšie uvedené fakty by ste si mali osvojiť a pochopiť ich:

• 1. Čím väčší je uhol náklonu pri danej rýchlosti, tým :
  • a) väčšia je rýchlosť zatáčania
  • b) menší je polomer zákruty
  • c) väčšie je preťaženie
• 2. Čím väčšia je rýchlosť pri danom uhle náklonu, tým :
  • a) menšia je rýchlosť zatáčania
  • b) väčší je polomer zákruty
• 3. Aby ste dosiahli čo najmenší polomer zákruty a najväčšiu rýchlosť zatáčania pre daný uhol náklonu, musíte letieť čo najmenšou povolenou rýchlosťou.